Je to už 18 rokov, čo som vyšla zo školy. Pred siedmimi rokmi sme sa tak viacej skamarátili s pani učiteľkou Martvoňovou, ktorá je moja strynká. Začali sme si volať písať a rozprávať o všeličom možnom. Rozprávala, ako v škole a čo je tam nové. Ja som zasa povedala, čo mám nové ja. Raz mi spomenula, že robia každý rok na škole pre deti Hlasné čítanie. Že môžem poslať nejaké svoje básne a prísť. Toto krásne pozvanie sa jednoducho nedalo odmietnuť. Trošku nám trvalo, kým sa nám podarilo spojiť a všetko dohodnúť. Technika nám nepriala.:) Pani učiteľke som poslala nejaké básne, aj keď ja sama som nevedela, aké sa budú čítať.
Tak som aj s maminkou prišla v utorok 22.5.2018 o 11:00 do Základnej školy na Hlasné čítanie. Bolo to jednoducho krásne! Sama som vo vnútri prehĺtala slzy. Ja som chodila do školy do Hruštína na roč. 1-4. Bolo to veľmi milé, že nás aj s maminkou pozvali. Krásne srdečne privítali. Bol pán riaditeľ, pani učiteľka Kubániová, Vlžáková, pani učiteľka Martvoňová, ktorá Hlasné čítanie viedla.
Boli tam žiaci piateho až deviateho ročníka. Na úvod pani učiteľka Vlžáková prečítala báseň Ťažký život básnika. Potom sa to krásne striedalo. Deti prečítali niečo z mojej tvorby, potom prózu, ktorú si vybrali. Čítanie poézie aj prózy bolo krásne. Ja by som sa nevykoktala. A to doslova. Inak rada by som vedela, ako sa skončili tie knihy, čo si žiaci vybrali na čítanie. Z čias keď som ja mala -násť bola a je moja najobľúbenejšia kniha: Anna zo Zeleného domu. Vrelo odporúčam:)
Je to super, že v dnešnej virtuálnej dobe deti ešte chcú chytiť do ruky knižku a čítať. Ani najmodernejšia, najvyspelejšia technika Vám knihu v ruke nenahradí. Kniha obohacuje slovnú zásobu a rozvíja predstavivosť. Kiež by sa čítanie kníh zachovalo navždy. Ešte také povzbudenie pre nás úplne všetkých. Ak cítime a vieme o svojom dare od Boha pre iných, snažme sa ho rozvíjať naplno akýmkoľvek spôsobom. Aby v nás dar, ktorý je daný každému, nezostal nečinný, skrytý, zanedbaný a nestratil sa úplne. Tiež som skúšala všeličo. Aby som zo seba dostala všetky emócie a pocity (pri ničom som dlho nevydržala...). Nakoniec som zistila, že písanie básní a článkov je moje naj.:) Jedným z dôvodov, prečo som začala písať, je, že som z dôvodu (ktorý nepoznám doteraz..) začala koktať na hodine čítania...Drží ma to stále a nie a nie sa pustiť.... Neviem nič písať krátko. Všetko je pre mňa dôležité a podstatné. Hovorím, že veľa kokcem, tak veľa píšem:)
Nie nakoniec sa chcem z celého srdca poďakovať Pánu Bohu, maminke za všetko. Strynke za realizovanie krásneho času na škole, pánovi riaditeľovi, pani učiteľke Kubániovej, Vlžákovej, deťom za krásny prednes. Bolo pre mňa darom a požehnaním byť s Vami a medzi Vami. Nech Vás chráni a žehná nádherný anjel, ktorého som od Vás dostala:)
,,Koniec je len...
….nový začiatok.“
S vrúcnou vďakou Vladimíra Martvoňová
